Naprieč oblohou mojej krajiny,
Blíži sa búrka.
Zhromažďujú sa tmavé mraky,
A vietor kvíli.
More je rozbúrené,
A vlny narážajú na breh.
Stromy sa kývajú,
A listy lietajú.
Ľudia utekajú o prístrešie,
Ale už je neskoro.
Búrka je za nami,
A niet úniku.
Vietor je taký silný,
Zbúrava domy.
Dážď je taký silný,
Zaplavuje ulice.
Rieky sa vylievajú z brehov,
A polia sú pod vodou.
Úroda je zničená,
A dobytok sa topí.
Ľudia sú vydesení,
A nevedia, čo majú robiť.
Volajú o pomoc,
Pomoc sa však nedá nájsť.
Búrka sa zhoršuje,
A šíri sa.
Teraz zúri po celej krajine,
A koniec je v nedohľadne.
Ľudia mojej krajiny trpia,
A nevedia, kedy to skončí.
Volajú o milosť,
Ale ich plač zostáva nevypočutý.
Búrka je trest od Boha,
Za hriechy nášho ľudu.
Obrátili sme sa mu chrbtom,
A my platíme cenu.
Musíme činiť pokánie zo svojich hriechov,
A obráťte sa späť k Bohu.
Až potom búrka prestane,
A opäť bude svietiť slnko.