Pieseň však nakoniec odhaľuje, že túžba človeka stať sa kráľom je v skutočnosti mechanizmus, ako sa vyrovnať s bolesťou. Snažia sa uniknúť svojej realite tým, že si sami seba predstavujú v pozícii moci, no vedia, že to nie je udržateľné riešenie. Pieseň končí tým, že si človek uvedomí, že svojim problémom sa musí postaviť čelom a že pred nimi nemôže utekať navždy.
Posolstvom piesne je, že je v poriadku nebyť v poriadku a že je dôležité požiadať o pomoc, keď zápasíte so svojím duševným zdravím. Pieseň nám tiež pripomína, že nie sme sami a že sú ľudia, ktorým na nás záleží a chcú nám pomôcť.