Prednášateľ básne začína oslovením zosnulého dieťaťa a vyjadruje pocit šoku a nedôvery nad jeho smrťou:„Ty, ktorý si mal žiť najdlhšie/odísť tak skoro.“ Spomínajú na detský smiech a hry a na radosť, ktorú priniesli svojmu okoliu. Rečník tiež vyjadruje pocit viny a ľútosti a premýšľa, či mohli urobiť niečo, aby zabránili smrti dieťaťa.
Báseň skúma tému straty a hľadania zmyslu tvárou v tvár smrti. Rečník uvažuje o pominuteľnosti života a nevyhnutnosti smrti. Pýtajú sa, prečo muselo dieťa zomrieť tak skoro, a vyjadrujú pocit frustrácie a zúfalstva.
Posledná strofa básne ponúka záblesk nádeje a transcendencie. Rečník si predstavuje zosnulé dieťa „medzi hviezdami“ a nachádza útechu v myšlienke, že je teraz na lepšom mieste. Báseň končí pocitom prijatia a rezignácie, keď sa rečník lúči s dieťaťom a vyjadruje nádej na opätovné stretnutie v posmrtnom živote.
„Lament for the Littlest Fellow“ je silná a dojímavá elégia, ktorá skúma hlboký smútok a pocit straty, ktorý sprevádza smrť dieťaťa. Báseň sa zamýšľa nad krehkosťou života a nevyhnutnosťou smrti a ponúka záblesk nádeje a transcendencie tvárou v tvár tragédii.