Prvá sloha:
Prvá sloha vytvára scénu s obrazom „listy ako ženy, ktoré si uvoľňujú šatky“, čo naznačuje zámerný a elegantný pohyb, keď padajú zo stromov. Prirovnanie listov k ženám naznačuje pocit zraniteľnosti a milosti v ich pôvode.
Druhá sloha:
V druhej strofe rečník poznamenáva, že listy „padajú ako vločky z vytvarovaného snehu“ a vytvárajú na zemi „koberec“. Prirovnanie listov k snehovým vločkám znamená jemnosť a hojnosť. Padajúce lístie pokrýva zem ako prikrývka a vytvára pocit mäkkosti a pohodlia a zároveň odzrkadľuje prchavú povahu sezóny.
Tretia strofa:
Tretia strofa má viac reflexný tón. Rečník o listoch poznamenáva „ponárať sa ako osud/ Cez podniky balíčkov“, kde paluby môžu odkazovať na vrstvy životných skúseností, s ktorými sa človek stretáva. Tento metaforický prepad poukazuje na nepredvídateľný charakter životnej cesty a naznačuje nevyhnutnosť výziev a zmien.
Štvrtá strofa:
Vo štvrtej strofe rečník pozoruje, ako sa listy „miešajú, aby šli/ako deti začínajúce zo školy“. Toto zobrazenie listov ako detí sprostredkúva pocit vzrušenia a očakávania, ktorý kontrastuje s pochmúrnym podtónom predchádzajúcej strofy. Naráža tiež na myšlienku prijatia nových začiatkov a opustenia minulosti.
Piata sloha:
Báseň končí tým, že rečník uznáva opadané lístie ako „cestu, ktorou treba ísť / koreňom, vetrom, modlitbou“, čo naznačuje, že prirodzený proces padania je sám o sebe hlbokou cestou rastu a transformácie. Fráza „koreňom, vetrom, modlitbou“ zahŕňa tri odlišné sily – podzemnú, elementárnu a duchovnú – symbolizujúce rôzne prostriedky, prostredníctvom ktorých sa život vyvíja a mení.
Celkovo „Padajúce listy“ zachytáva podstatu jesennej krásy a zároveň skúma témy pominuteľnosti, zmien a kolobehov života. Dickinson používa živé obrazy, prirovnania a metafory na vytvorenie mnohovrstevnej básne, ktorá pozýva čitateľov zamyslieť sa nad jemnou povahou existencie a nevyhnutnosťou životných cyklov.