Báseň sa začína tým, že rozprávač opisuje krásu slávikovej piesne. Hovorí, že slávičia pieseň je „tak sladká, taká prenikavá, taká príjemná“, že „prepichne srdce“. Potom pokračuje porovnávaním slávičieho spevu s krásou ženy. Hovorí, že slávičia pieseň je „ako zvuk lutny alebo violy“ a že je „sladká ako vôňa kvetov“.
Rozprávač potom začne uvažovať o povahe lásky a straty. Hovorí, že láska je „radosťou neba“, ale že je aj „bolesťou pekla“. Potom hovorí, že láska je „muka“ a že je „potešením“. Na záver hovorí, že láska je „záhada“.
Báseň Slávik od Sira Philipa Sidneyho je krásna a zložitá báseň, ktorá skúma podstatu lásky a straty. Báseň je plná obraznosti a symboliky a je dôkazom Sidneyho básnických zručností.