1. Praveký pôvod:
- Jaskynné maľby a skalné umenie staré desiatky tisíc rokov zobrazujú postavy zapojené do tanečných pohybov. Tieto staroveké reprezentácie naznačujú, že tanec mohol byť významnou súčasťou raných ľudských rituálov, obradov a sociálnych interakcií.
2. Staroveké civilizácie:
- V starovekom Egypte hral tanec kľúčovú úlohu pri náboženských obradoch, pohrebných obradoch a oslavách. Nástenné maľby a hieroglyfy zobrazujú tanečníkov vykonávajúcich zložité pohyby a gestá.
- Silné tanečné tradície mali aj starí Gréci a Rimania. Tanec bol základným prvkom ich divadla, náboženských festivalov a spoločenských stretnutí.
- V Indii možno počiatky tanca vystopovať až do civilizácie údolia Indus (asi 2500-1900 pred Kristom). Klasické indické tanečné formy, ako je Bharatanatyam a Kathak, majú staroveké korene a pokračujú v ich praktizovaní dodnes.
3. Evolúcia a šírenie:
- V priebehu histórie sa tanec naďalej vyvíjal a diverzifikoval, keď sa kultúry vzájomne ovplyvňovali a vymieňali si nápady. Obchod, cestovanie a kultúrna difúzia viedli k rozšíreniu tanečných foriem naprieč kontinentmi.
- V období renesancie v Európe zaznamenal tanec výrazné oživenie. Stala sa neoddeliteľnou súčasťou dvorskej zábavy a spoločenského života.
4. Moderný a súčasný tanec:
- Koncom 19. a začiatkom 20. storočia vznikol moderný a súčasný tanec. Tieto formy sa odtrhli od tradičných techník a skúmali nové spôsoby vyjadrovania ľudských emócií a skúseností prostredníctvom pohybu.
Stručne povedané, presný začiatok tanca nie je známy, ale dôkazy naznačujú jeho existenciu v prehistorických dobách. Tanec bol vždy neoddeliteľnou súčasťou ľudskej kultúry, vyvíjal sa a prispôsoboval tak, aby odrážal spoločenské zmeny, kultúrnu rozmanitosť a individuálnu kreativitu.