Existuje mnoho rôznych systémov tanečnej notácie, z ktorých každý má svoje vlastné jedinečné symboly a konvencie. Niektoré z najbežnejších systémov zahŕňajú:
* Labanotácia , ktorý vyvinul Rudolf von Laban na začiatku 20. storočia, je jedným z najpoužívanejších systémov tanečnej notácie. Používa sériu symbolov na znázornenie tela, jeho pohybov a priestorových vzťahov medzi tanečníkmi.
* Zápis Beneshovho pohybu , ktorý vyvinuli Rudolf a Joan Benesh v polovici 20. storočia, je ďalším široko používaným systémom tanečnej notácie. Používa sériu symbolov na znázornenie tela, jeho pohybov a dynamiky pohybu.
* Zachytenie pohybu , vyvinutý koncom 20. storočia, je systém tanečného zápisu, ktorý využíva kamery a senzory na zaznamenávanie pohybov tanečníkov. Údaje z kamier a senzorov sa potom použijú na vytvorenie počítačom generovanej animácie tanca.
Tanečný zápis sa používa na rôzne účely, vrátane:
* Výučba a učenie sa tanca: Tanečný zápis možno použiť na výučbu a učenie tanečných pohybov v triede aj v skúšobni.
* Zachovanie tanca: Tanečný zápis možno použiť na zachovanie tancov pre budúce generácie.
* Dokumentovanie tanca: Tanečný zápis možno použiť na dokumentáciu tancov na výskumné a historické účely.
* Choreografický tanec: Tanečný zápis môže byť použitý na pomoc choreografom pri vytváraní nových tancov.
Tanečný zápis je cenným nástrojom pre tanečníkov, choreografov, učiteľov a výskumníkov. Umožňuje nám zaznamenávať, komunikovať a uchovávať tanečné pohyby a pomáha nám učiť sa a vytvárať nové tance.