Svet je veľké a tajomné miesto, najmä keď sa naň pozeráte očami dieťaťa. Všetko je nové a vzrušujúce a existujú nekonečné možnosti pre dobrodružstvo a objavovanie.
Pamätám si, že keď som bol dieťa, trávil som hodiny objavovaním svojho okolia. Každý deň som našiel nové veci, ktoré som nikdy predtým nevidel. V parku bol istý strom, na ktorý som rád liezol a trávil som hodiny sedením v jeho konároch a pozerajúc sa na svet pod ním. Predstavoval by som si, že som vták letiaci vzduchom alebo superhrdina, ktorý zachraňuje deň.
Deti majú prirodzený zmysel pre úžas a zvedavosť a vidia svet spôsobom, ktorý dospelí často považujú za samozrejmosť. Všímajú si krásu jediného kvetu alebo radosť z kvapkania dažďovej kvapky. Neboja sa klásť otázky a vždy sa chcú učiť.
Žiaľ, táto nevinnosť sa často stráca, keď vyrastáme. Stávame sa cynickejšími a unavenejšími a začíname strácať zmysel pre úžas. Ale myslím si, že je dôležité snažiť sa udržať si ten detský pocit nevinnosti, aj keď sa staneme dospelými. Je to kľúč k udržaniu čerstvého a pozitívneho pohľadu na život.