Šok:
Prvotnou reakciou môže byť nedôvera a šok. Niektorí cestujúci si mohli myslieť, že ide len o cvičenie alebo nehodu a pokúsili sa situáciu racionalizovať. Postupne, ako sa ukázala vážnosť situácie, sa mohla začať šíriť panika.
Panika a chaos:
Keď sa záchranné člny spustili a začali sa plniť, na lodi by nastal pocit paniky a chaosu. V boji o prežitie by sa mnohí ľudia zúfalo snažili nájsť miesto na záchrannom člne, čo viedlo k chaotickým scénam.
Zúfalstvo a strach:
Pocit zúfalstva by bol ohromujúci. Keď videli, ako záchranné člny odchádzajú s obmedzeným priestorom a zanechávajú mnohých za sebou, pasažierov by zachvátil strach z uviaznutia na potápajúcej sa lodi. Niektorí možno cítili hlboký pocit nespravodlivosti a čudovali sa, prečo neboli zachránení.
Bezmocnosť a úzkosť:
Hlboký pocit bezmocnosti sa mohol usadiť, najmä pre tých, ktorí si nedokázali zabezpečiť miesto na záchrannom člne. Úzkosť a úzkosť z neistého osudu blízkych, ktorí už boli v záchranných člnoch alebo zostali pozadu, by pohltili ich myšlienky.
Vina a hnev:
Mohla sa objaviť vina za to, že nastúpili na záchranný čln, zatiaľ čo iní zostali na palube. Na povrch sa mohol dostať aj hnev voči tým, ktorí sa považujú za nespravodlivé.
Smútok a smútok:
Svedkovia potopenia by videli jednotlivcov, ktorí skákali cez palubu, bojovali a boli pohltení mrazivou vodou. Uvedomenie si nevyhnutnej straty tisícov životov by prispelo k hlbokému pocitu smútku a smútku.
Odhodlanie a odvaha:
Napriek extrémnej situácii možno niektorí jednotlivci na palube našli vnútornú silu a odvahu. Mohli sa rozhodnúť pomáhať druhým, udržiavať poriadok a šíriť nádej uprostred zúfalstva.
Zážitok z pozorovania odchodu záchranných člnov na palube potápajúceho sa Titanicu by zanechal hlbokú emocionálnu jazvu na tých, ktorí sa dožili príbehu. Bola by to zmes traumatických emócií, od paralyzujúceho strachu po chvíle odolnosti a súcitu, navždy vryté do ich spomienok.