1. Nepotopiteľná viera a nedostatočná kapacita záchranného člna :Titanic bol oslavovaný ako „nepotopiteľná loď“, čo viedlo k falošnému pocitu bezpečia medzi jeho dizajnérmi, staviteľmi a členmi posádky. Táto nadmerná sebadôvera viedla k tomu, že loď mala kapacitu záchranného člna len zlomok celkového počtu pasažierov a posádky. Kapacita záchranného člna bola založená na zastaraných predpisoch a predpoklade, že vodotesné priehradky lode zabránia jej potopeniu.
2. Ignorovanie upozornení :Napriek tomu, že od iných lodí v okolí dostal niekoľko varovaní pred ľadom, kapitán Edward Smith sa rozhodol udržať rýchlosť a kurz Titanicu. Toto rozhodnutie vychádzalo z presvedčenia, že loď môže preplávať vodami zamorenými ľadom bez výrazného rizika. Varovania boli buď ignorované, alebo neboli efektívne oznámené posádke, čo viedlo k nedostatočnej pripravenosti na núdzovú situáciu.
3. Nadmerná rýchlosť v nebezpečných podmienkach :Kapitán Smith a jeho posádka tlačili Titanic, aby cestoval vysokou rýchlosťou, aj keď v oblasti boli hlásené ľadovce. Loď sa plavila rýchlosťou asi 22 uzlov, čo bolo v ľadových vodách rýchlejšie, ako sa odporúča. Prílišná rýchlosť znižovala manévrovateľnosť lode a sťažovala vyhýbanie sa prekážkam.
4. Zlyhanie pri odosielaní rozhľadov :Titanic mal na krkavčie hniezdo vyvesené nedostatočné rozhľadne. V službe boli len dve rozhľadne, ktoré neboli vybavené ďalekohľadmi. Tento nedostatok riadneho pozorovania prispel k neskorému pozorovaniu ľadovca, čím sa skrátil čas, ktorý mala loď k dispozícii na to, aby vykonala únikovú akciu.
5. Neefektívna kompartmentalizácia :Titanic bol navrhnutý so 16 vodotesnými oddeleniami, ktoré mali zabrániť potopeniu lode v prípade poškodenia jedného alebo viacerých oddelení. Konštruktéri však nezohľadnili možnosť prelomenia viacerých oddelení súčasne, ako sa to stalo, keď Titanic narazil na ľadovec.
6. Nedostatočné školenie a koordinácia :Posádka Titanicu nebola dostatočne pripravená na núdzovú situáciu. Vyskytli sa nedostatky vo výcviku a koordinácii, čo bránilo efektívnej reakcii a úsiliu o evakuáciu. Posádka nebola oboznámená s usporiadaním a prevádzkou záchranných člnov, čo viedlo k zmätku a oneskoreniu pri ich spúšťaní.
7. Zásady „Na prvom mieste ženy a deti“ :Aj keď sa pri nastupovaní do záchranných člnov dodržiavala zásada „ženy a deti na prvom mieste“, nebola prísne dodržiavaná a veľa mužov zostalo na palube, zatiaľ čo ženy a deti mohli byť zachránené. Táto politika, hoci bola dobre mienená, tiež prispela k neúmernému počtu mužských obetí.
8. Nedostatok predpisov a dohľadu :Námornému priemyslu v tom čase chýbali prísne predpisy a dohľad. Majitelia Titanicu, spoločnosť White Star Line, uprednostňovali rýchlosť a luxus pred bezpečnostnými aspektmi. Prevládajúci postoj lodného priemyslu „bezpečnosť za každú cenu“ viedol k nedostatočnej pripravenosti na núdzové situácie.
Záverom možno povedať, že potopenie Titanicu možno pripísať viacerým faktorom, vrátane pýchy, prílišnej sebadôvery, neadekvátnych bezpečnostných opatrení a neschopnosti správne posúdiť a zmierniť riziká. Tieto faktory viedli k sérii rozhodnutí, ktoré nakoniec viedli k tragickým stratám na životoch a zanechali trvalý vplyv na predpisy o námornej bezpečnosti.