Macbeth je tragédia, ktorá nasleduje po páde hlavného hrdinu kvôli jeho tragickým chybám.
Vysoký štýl jazyka:
Shakespeare používa zdobený a povznesený jazyk, vrátane obrazov a metafor, aby vytvoril pocit vznešenosti a napätia.
Prázdny verš:
Väčšina hry je napísaná prázdnym veršom, formou poézie, ktorá pozostáva z nerýmovaného jambického pentametra (riadky s desiatimi slabikami, pričom za každou prízvučnou slabikou nasleduje neprízvučná slabika). To prispieva k rytmickej, takmer hypnotickej kvalite hry.
Soloquies and Aside:
Shakespeare využíva monológy, aby odhalil vnútorné myšlienky a emócie postáv, najmä Macbetha. Aside sa používa na sprostredkovanie myšlienok postavy publiku bez toho, aby to počuli ostatné postavy. Tieto techniky poskytujú pohľad na motivácie a konflikty postavy.
Témy a symbolika:
Macbeth sa ponorí do tém ako moc, ambície, vina a dôsledky nemorálnych činov. Shakespeare tieto témy umocňuje prostredníctvom symboliky, ako je krv ako symbol viny, temnota a svetlo predstavujúce psychologické stavy.
Charakteristika:
Shakespeare predstavuje zložité a morálne nejednoznačné postavy. Macbethova premena z lojálneho vojaka na neľútostného tyrana ukazuje kazivý vplyv moci a jeho postupný úpadok do šialenstva. Pôvodne silná a manipulatívna osobnosť Lady Macbeth kontrastuje s jej neskorším stavom viny.
Dramatická irónia:
Použitie dramatickej irónie vytvára napätie a napätie. Diváci vedia viac ako postavy o dôsledkoch svojich činov. Táto medzera vo vedomostiach zvyšuje vplyv udalostí hry.
Shakespearov štýl v Macbethovi spája poetický jazyk s psychologickou hĺbkou, morálnou nejednoznačnosťou a dramatickým napätím, čo z neho robí nadčasové a vplyvné dielo v literárnom svete.