Niektoré prvky, ktoré bežne prispievajú k definícii poézie, zahŕňajú:
1. Obrazový jazyk: Básne často používajú obrazný jazyk, aby dodali hĺbku a emocionálnu rezonanciu. Patria sem metafory, prirovnania, personifikácia, symbolika a iné zariadenia.
2. Snímky: Básnici používajú obraznosť, aby vyvolali živé mentálne obrazy a vytvorili pre čitateľa zmyslové zážitky. Na vytvorenie viacrozmerného zážitku sa používajú vizuálne, čuchové, sluchové a iné zmyslové detaily.
3. Rytmus: Básne majú často zreteľný rytmický vzor, ktorý možno dosiahnuť pomocou metra (konzistentný vzor prízvučných a neprízvučných slabík), rýmu (opakovanie podobných samohlások na koncoch riadkov) alebo iných rytmických zariadení.
4. Štruktúra: Básne môžu mať špecifickú štruktúru, ako sú sonety, haikus alebo voľný verš, pričom každá má svoj vlastný jedinečný súbor pravidiel a charakteristík.
5. Symbolika: Mnohé básne používajú symboly – slová, predmety alebo činy, ktoré predstavujú niečo, čo presahuje ich doslovný význam – na pridanie hlbších vrstiev významu a interpretácie.
6. Tón a hlas: Básne často vyjadrujú špecifický tón a osobitý hlas básnika. To môže zahŕňať škálu tónov od hravých cez vážne, humorné až melancholické, reflexívne až po naliehavé.
7. Emócia: Básne sú často poháňané emóciami a ich cieľom je vyvolať v čitateľovi odozvu. Môže to zahŕňať radosť, smútok, nostalgiu, úžas alebo akýkoľvek iný emocionálny zážitok.
8. Kompaktnosť: Básne sú zvyčajne stručné a kompaktné vo forme. Každé slovo je starostlivo vybrané a usporiadané tak, aby vytvorilo koncentrovaný dojem a poetickú hustotu.
9. Hudobnosť: Básne často vykazujú hudobnú kvalitu pomocou zvuku, rytmu a vzorov. Táto muzikálnosť môže umocniť celkový estetický zážitok z básne.
10. Nejednoznačnosť a otvorenosť voči interpretácii: Básne často umožňujú viaceré interpretácie a osobné prepojenia. Hĺbka a zložitosť básne môže spočívať v jej schopnosti podnietiť čitateľov, aby premýšľali, cítili a pýtali sa na viacerých úrovniach.
Aj keď sú tieto prvky v poézii bežné, je dôležité poznamenať, že nie všetky básne dodržiavajú všetky tieto charakteristiky. Moderná a experimentálna poézia sa napríklad môže odpútať od tradičných foriem a štruktúr. V konečnom dôsledku je definícia básne plynulá a podlieha individuálnej interpretácii.