Báseň sa začína tým, že rečník opísal kosačku ako "Samotný kosec, krája a viaže svoje obilie!" Použitie výkričníka tu naznačuje, že hovorca cíti úžas a obdiv k práci kosačky. Rečník potom pokračuje v opise okolia kosačky, pričom si všíma „malé pozemky jačmeňa“ a „široké hrebene“. Jednoduchosť tu použitého jazyka odráža jednoduchosť scény.
Rečník potom upriami svoju pozornosť na pieseň kosca, ktorú opisuje ako „žalostnú“ a „divokú“. Pieseň je vraj „nepremyslená“, čo naznačuje, že ide o spontánne vyjadrenie citov kosca. Rečník je hlboko dojatý piesňou a poznamenáva, že má „moc“ a „slávu“.
Báseň sa končí tým, že sa rečník zamyslí nad piesňou kosca. Poznamenáva, že ide o „prirodzenú melódiu“ a prirovnáva ju k „harmonickému šialenstvu“ „mysle básnika“. Rečníkovi zostáva pocit úžasu a úžasu nad schopnosťou kosca vyprodukovať takú krásnu a dojemnú pieseň.
Celkovo je „The Solitary Reaper“ silnou a dojímavou básňou, ktorá zachytáva krásu a jednoduchosť vidieckej krajiny a silu hudby vyjadriť ľudské emócie.