Arts >> Umenie a zábava >  >> knihy >> Poézia

Aký je význam básne Clair de lune od Pavla?

Báseň „Clair de lune“ od Paula Verlaina sprostredkúva pocit melanchólie a reflexie pod žiarou mesačného svetla. Báseň sa často interpretuje ako zobrazenie emocionálneho stavu rečníka, pričom využíva obraznosť a symboliku na vytvorenie živej a sugestívnej atmosféry.

Tu je analýza básne po jednotlivých strofách:

Sloha 1:

Vaša duša je vyvolená krajina

Kde milé melanchólie,

Kŕdle bledých ľútostí,

Príďte sa do ticha pásť.

V prvej strofe rečník vytvára spojenie medzi dušou a vybranou krajinou, čo naznačuje, že duša je starostlivo pripravený priestor pre emócie. „Krásne melanchólie“ sú zosobnené ako kŕdle bledých ľútostí, čo naznačuje pocit smútku a túžby. Použitie slova „ticho“ zdôrazňuje tichú introspekciu odohrávajúcu sa v tejto emocionálnej krajine.

Sloha 2:

Tvoje oči sú hlboké jazerá

Kde prichádzajú sny piť

A hviezdy a obloha sa zrkadlia.

V druhej strofe sú oči rečníka prirovnané k hlbokým jazerám, ktoré odrážajú sny a odrážajú nebeské telesá. Tento obraz naznačuje, že vnútorný svet hovoriaceho je zrkadlom rozľahlosti vesmíru, spája osobné a kozmické.

Sloha 3:

Tvoja tvár je ako bledý kvet,

Bledá ako smutná, krásna kráľovná,

Keď ide okolo, pod mesiacom,

V jej striebornom rúchu, dlho vlečúcom.

V tretej strofe rečník prirovnáva tvár k bledému kvetu, pričom zdôrazňuje pocit jemnej krehkosti. Tento obraz je potom spojený so smutnou, krásnou kráľovnou, ktorej prítomnosť pod mesiacom evokuje atmosféru kráľovskosti a melanchólie. „Strieborná róba, dlhá vlečka“ dodáva zmysel pre pôvab a eleganciu, no zároveň naznačuje smútočný sprievod.

Sloha 4:

Ona, ktorá je celým mojím bledým smútkom,

Celý môj sen a všetka moja vášeň,

A pod obrovskou jasnou nocou,

Hovorí potichu a trápi moje srdce.

V poslednej strofe rečník odhaľuje identitu osoby, ktorá zaberá túto emocionálnu krajinu:ženu, ktorá stelesňuje smútok, sen a vášeň rečníka. Hovorí potichu pod rozľahlou jasnou nocou, jej slová ťažia srdce rečníka.

Celkovo báseň „Clair de lune“ vykresľuje obraz emocionálnej hĺbky a túžby, pričom používa obraz krajiny osvetlenej mesiacom, aby symbolizoval vnútorný nepokoj rečníka. Použitie bledých farieb a odkazy na smútok naznačujú pocit melanchólie, zatiaľ čo kozmická obraznosť naznačuje spojenie medzi osobným a univerzálnym. Báseň je dojímavou úvahou o zložitosti ľudských emócií a súhre medzi snami, túžbami a ľútosťou.

Poézia

súvisiace kategórie