1. Personifikácia:
Lipový altánok je zosobnený ako „väzenie“, čo naznačuje rečníkov pocit uzavretosti a obmedzenia.
2. Kontrast a porovnanie:
Coleridge dáva do kontrastu vonkajší svet, naplnený pulzujúcim životom a aktivitou, so stiesneným stavom rečníka. Lipový altánok prirovnáva k „žaláru“, pričom zdôrazňuje ostrý kontrast medzi jeho okolím a slobodou, po ktorej túži.
3. Snímky:
Báseň je bohatá na zmyslové obrazy, evokujúce pohľady, zvuky a vône prírodného sveta. Tieto snímky pomáhajú čitateľovi vytvoriť živý a pohlcujúci zážitok, ktorý odráža vlastné zvýšené vnímanie rečníka počas jeho izolácie.
4. Symbolika:
Samotný lipový altánok sa stáva symbolom uzavretia a obmedzení, zatiaľ čo okolitá príroda predstavuje slobodu a oslobodenie.
5. Konverzačný tón:
Coleridge používa konverzačný tón v celej básni a oslovuje lipový altánok, ako keby to bol spoločník. To vytvára pocit intimity a bezprostrednosti, vťahuje čitateľa do myšlienok a pocitov rečníka.
6. Enjambment:
Coleridge často používa začlenenie, prechádzanie vetami z jedného riadku do druhého bez prestávky. Táto technika vytvára pocit toku a kontinuity, odrážajúc neprerušovaný tok myšlienok rečníka.
7. Caesura:
Coleridge tiež zahŕňa cézúru, pauzy v riadkoch, aby dodal svojmu veršu dôraz a štruktúru. Tieto pauzy pomáhajú formovať rytmus a muzikálnosť básne.
Využitím týchto poetických techník Coleridge efektívne sprostredkuje emocionálny stav rečníka, jeho túžbu po slobode a jeho hlboké ocenenie prírodného sveta aj uprostred jeho uväznenia.