Samotný názov predstavuje myšlienku rýchlosti, čo naznačuje zmysel pre rýchlosť a pohyb v toku peňazí. Štruktúra básne odráža túto dynamiku, pričom každá línia nadväzuje na predchádzajúcu a vytvára rytmický a akumulačný efekt.
Antigua používa metafory, personifikáciu a iné poetické prostriedky na personifikáciu peňazí a popis ich prítomnosti a vplyvu v každodennom živote. Spája osobné postrehy, historické odkazy a kultúrne narážky a vytvára tapisériu, ktorá rezonuje s osobnými aj kolektívnymi skúsenosťami.
Cez optiku rozprávania básne sa vynárajú témy ako práca, vykorisťovanie a ekonomické rozdiely. Básnik sa zaoberá spôsobmi, akými môžu peniaze ovládať, rozdeľovať a dehumanizovať jednotlivcov, najmä tých na okraji spoločnosti.
Báseň spochybňuje konvenčné predstavy o hodnote, bohatstve a pokroku a odhaľuje skryté náklady a dôsledky spojené s honbou za peniazmi. Povzbudzuje čitateľov, aby uvažovali o svojom vzťahu k peniazom a ich vplyve na osobné, sociálne a ekologické blaho.
Celkovo „Velocity of Money“ slúži ako silná kritika systémov a štruktúr, ktoré riadia tok peňazí v spoločnosti. Spojením lyrického s politickým vytvára Antigua podnetné a aktuálne dielo, ktoré rezonuje s našou súčasnou ekonomickou realitou.