Báseň je napísaná voľným veršom, s voľným a plynulým rytmom, ktorý napodobňuje prúd vedomia rečníka, keď si spomína na svojho otca. Jazyk je jednoduchý a priamy, no zároveň je bohatý na obraznosť a symboliku. Názov básne „Môj otec v námorníctve:Spomienka na detstvo“ okamžite pripraví pôdu pre nostalgické spomínanie rečníka. Použitie slova „detstvo“ naznačuje, že rečník sa pozerá späť na tieto spomienky z miesta dospelosti a že pre neho majú osobitný význam.
Prvá strofa básne zakladá dejisko detstva rečníka, malého pobrežného mestečka. Rečník si spomína na „vôňu mora“ a „zvuk vĺn“, ktoré sú obe spojené s neprítomnosťou jeho otca. Otec hovorcu je opísaný ako „tieň v diaľke“, postava, ktorá je prítomná aj neprítomná zároveň. Tento obrázok zachytáva rečníkovu túžbu po otcovi, ako aj jeho obdiv k obetiam, ktoré priniesol pre svoju krajinu.
Druhá strofa básne sa zameriava na spomienky rečníka na návrat jeho otca z mora. Rečník opisuje svojho otca ako „hrdinu“ a spomína na vzrušenie a očakávanie z jeho príchodu. Rečník si pamätá aj „vôňu svojej uniformy“ a „dotyk jeho ruky“, ktoré sú obe spojené s pohodlím a bezpečnosťou. Tieto spomienky zdôrazňujú silné puto rečníka s otcom, ako aj jeho pocit hrdosti na otcove služby.
Tretia strofa básne je viac reflexívna, keďže rečník uvažuje o vplyve otcovej neprítomnosti na jeho život. Rečník uznáva, že služba jeho otca „zanechala prázdnotu“, ale zároveň vyjadruje svoju vďačnosť za obete, ktoré jeho otec priniesol. Otec hovorcu je opísaný ako „čestný muž“ a rečník vyjadruje obdiv k otcovej sile a odvahe.
Záverečná strofa básne sa vracia do prítomného okamihu, keď rečník reflektuje svoje detské spomienky na otca. Rečník vyjadruje svoju lásku k otcovi a uznáva, že je stále súčasťou jeho života, aj keď už nie je fyzicky prítomný. Báseň končí tým, že otec rečníka „kráča vedľa neho“, čo je symbol trvalého puta medzi otcom a synom.
Celkovo je „Môj otec v námorníctve:Spomienka na detstvo“ dojemnou a sugestívnou básňou, ktorá zachytáva rečníkov pocit straty, túžby, obdivu a hrdosti na svojho otca. Jednoduchý, ale účinný jazyk básne, živé obrazy a silná symbolika vytvárajú nezabudnuteľnú a dojemnú poctu otcovi rečníka a jeho službe v námorníctve.