(V melodickom tóne)
V najtemnejších nociach, keď sa plížia tiene,
Uprostred neúprosného zmietania búrky,
Svieti maják, vodiace svetlo,
Jemný šepot, nádej letí.
Z hlbín, kde sa zúfalstvo pokúša,
Nádej stúpa, dvíha ťažké nebo,
Pieseň útechy, nežnej milosti,
Objímajúce srdcia v každom skrytom priestore.
Ako ranná rosa ležala na lístkoch,
Prítomnosť nádeje lieči, zmýva bolesť,
V ťažkých časoch pevne stojí,
Skutočný kompas v neistých krajinách.
V mladistvých snoch, ambicióznom lete,
Nádej zapaľuje horiacu silu vášne,
Verný priateľ, vedľa nášho kroku,
Hlbokými údoliami to bude náš sprievodca.
Keď unavené duše začnú miznúť,
Šepot nádeje jemne serenáda,
Pripomínajúc nám vnútornú silu,
Vstať z popola, začať.
V časoch straty, v strašných chvíľach,
Nádej zapaľuje plamene, obnovuje túžbu,
Opravuje rozbité, roztrhané kusy,
Sila odolná, navždy prisahaná.
Držme sa teda ruka v ruke,
V jednote prejdeme cez piesok,
Lebo nádej vytrvá, zostane,
Neochvejné svetlo, nekonečný plameň.
(Na záver srdečným tónom)
V symfónii sladkej piesne života,
Nech je nádej navždy silná,
Vedúca hviezda, naše srdcia, ktoré si treba zachovať,
Na každom kroku, v snoch hľadáme.