*Sólista vs. orchester *:Na klasickom aj barokovom koncerte vystupuje sólista (alebo malá skupina sólistov) na rozdiel od plného orchestra . Sólista predvádza svoju virtuozitu a technické zručnosti, zatiaľ čo orchester poskytuje sprievod a podporu.
*Štruktúra s tromi pohybmi *:Klasický koncert má zvyčajne štruktúru troch častí :
Rýchlo-Pomaly-Rýchlo
Prvá časť je typicky v živom tempe, s jasnou formou sonátovo-allegrov.
Druhá časť je zvyčajne pomalšia a lyrická a poskytuje kontrast k vonkajším častiam.
Tretia časť je často živý pohyb podobný tancu, ako napríklad rondo alebo menuet.
Táto trojdielna štruktúra vznikla už v barokovom koncerte a používala sa aj v klasicistickom období.
*Harmonická štruktúra :Klasické aj barokové koncerty využívajú tónovú harmóniu , s jasným zmyslom pre kľúčový a harmonický postup. Sólová časť často skúma rôzne klávesy a modulácie, pričom predvádza sólistovu kontrolu harmónie a hudobného výrazu.
*Improvizácia a Cadenza :V oboch obdobiach bola tradícia improvizácie v koncertoch. Od sólistu sa často očakávalo, že bude určité úseky improvizovať, najmä počas kadencie. Cadenzas sú písané sólové pasáže, ktoré poskytujú sólistovi príležitosť ukázať svoje improvizačné schopnosti a virtuozitu.
Rozdiely medzi klasickým koncertom a barokovým koncertom:
*Úloha orchestra *:V barokovom koncerte orchester zabezpečoval najmä doprovod sólistu. V období klasicizmu sa orchester viac integroval do koncertnej formy, prispieval k hudobnému dialógu a hral podstatnejšiu úlohu v celkovej kompozícii.
*Textúra *:Klasický koncert má tendenciu mať svetlejšiu a transparentnejšiu štruktúru v porovnaní s barokovým koncertom. Orchestrácia je často chudšia, s väčším dôrazom na prehľadnosť jednotlivých častí.
*Dynamika a výraz *:Klasický koncert predstavil širší rozsah dynamiky (hlasitosť a mäkkosť) a výrazové prostriedky. Skladatelia venovali väčšiu pozornosť použitiu dynamiky, artikulácie a frázovania na vytvorenie hudobných odtieňov a kontrastov.
*Vplyv nacionalizmu *:V klasickom období narastal vplyv národných hudobných štýlov , čo viedlo k začleneniu ľudových melódií, rytmov a tanečných foriem do koncertov. To dodalo koncertnému žánru novú vrstvu rozmanitosti a charakteru.
Celkovo, zatiaľ čo klasický koncert zdieľa isté základné črty s barokovým koncertom, prešiel významnými zmenami, pokiaľ ide o orchestrálnu integráciu, textúru, dynamiku a výraz, odrážajúc vyvíjajúcu sa hudobnú estetiku a vkus klasického obdobia.