Božský vplyv: Bohovia sú zobrazovaní ako ľudia, ktorí majú významnú moc a vplyv na ľudské udalosti. Môžu kontrolovať výsledok bitiek, manipulovať s činnosťou smrteľníkov a priamo zasahovať, aby chránili alebo bránili určitým jednotlivcom alebo skupinám.
Partizánstvo a frakcie: Bohovia sú rozdelení do dvoch hlavných frakcií, z ktorých každá podporuje rôzne strany vo vojne. Olympčania na čele so Zeusom vo všeobecnosti uprednostňujú Grékov, zatiaľ čo trójski bohovia, ako napríklad Apollo a Afrodita, podporujú Trójanov. Táto božská straníckosť dodáva konfliktu zložitosť a nepredvídateľnosť.
Motívy a emócie: Bohovia sú zobrazovaní ako ľudia, ktorí majú emócie podobné ľudským, ako je láska, hnev, žiarlivosť a pýcha. Ich zásahy sú často poháňané týmito emóciami a ich osobnými vzťahmi so smrteľníkmi. Napríklad Afrodita zasahuje, aby zachránila svojho syna Aeneasa pred nebezpečenstvom, zatiaľ čo Apollo pomáha Paris v jeho súboji s Menelaom.
Osud a osud: Hoci bohovia majú významný vplyv na udalosti, podliehajú aj vyššej moci známej ako Osud alebo Osud. Bohovia uznávajú a rešpektujú celkový priebeh udalostí určený osudom, no stále môžu ovplyvniť detaily a výsledky v rámci týchto hraníc.
Úloha Dia: Zeus, kráľ bohov, hrá ústrednú úlohu v Iliade. Často zasahuje, aby obnovil poriadok, sprostredkoval spory a presadil rozhodnutia osudu. Jeho zásahy demonštrujú jeho autoritu a moc nad bohmi aj smrteľníkmi.
Epické konvencie: Aktívne zapojenie bohov a bohýň do ľudských záležitostí je bežnou konvenciou v starogréckej epickej poézii. Odráža vieru v božskú podstatu sveta a všadeprítomný vplyv bohov na formovanie ľudských osudov.
Celkovo možno povedať, že zásah bohov a bohýň v Iliade ilustruje ich kľúčovú úlohu pri formovaní udalostí trójskej vojny. Ich zapojenie pridáva do epického príbehu prvok božskej intríg, zložitosti a drámy.