1. Staroveké Grécko (5. – 4. storočie pred Kristom) :
- Hry sa uvádzali predovšetkým počas náboženských sviatkov, najmä Dionýzovho festivalu.
- Predstavenia sa konali v amfiteátroch pod holým nebom nazývaným „theatrons“.
- Herci mali na sebe prepracované kostýmy a masky zobrazujúce rôzne postavy.
- Muži hrali všetky úlohy, vrátane ženských postáv.
- Vystúpenia často zahŕňali hudbu, tanec a zbory.
- Hry obsahovali témy mytológie, hrdinstva a spoločenských komentárov.
2. Stredoveká Európa (5. – 15. storočie nášho letopočtu) :
- Hry mali predovšetkým náboženský charakter a predstavovali príbehy z Biblie a zo života svätých.
- Predstavenia často organizovali cechy alebo náboženské skupiny.
- Predstavenia sa konali v kostoloch, na trhoviskách alebo na verejných námestiach.
- Herci nosili jednoduché kostýmy, zvyčajne nepoužívali masky.
- Hry boli často moralistické alebo didaktické, zamerané na vyučovanie náboženstva.
- Mysteriózne hry, zázračné hry a hry o morálke boli bežné formy.
3. Alžbetské Anglicko (16. – 17. storočie nášho letopočtu) :
- Hry prekvitali za vlády kráľovnej Alžbety I. a stali sa obľúbenou formou zábavy.
- Vznikli profesionálne herecké spoločnosti, vrátane slávnych Lord Chamberlain's Men, s Williamom Shakespearom ako prominentným dramatikom.
- Predstavenia sa konali vo vonkajších divadlách ako The Globe a vnútorných súkromných divadlách.
- Boli použité prepracované scénické scény a špeciálne efekty.
- Hry často obsahovali honosné kostýmy a veľkolepé predstavenia.
- Shakespearove diela predstavovali širokú škálu tém vrátane lásky, zrady, moci a ľudskej povahy.
Okrem týchto špecifických kultúrnych príkladov niektoré spoločné črty mnohých historických období zahŕňajú:
- Účasť publika :V niektorých prípadoch sa diváci aktívne zapájali do predstavení, a to buď prostredníctvom interakcií s hercami na základe výzvy a odpovede, alebo prostredníctvom účasti amatérskych účinkujúcich.
- Hudba a tanec :Hudba a tanec boli často neoddeliteľnou súčasťou divadelných inscenácií, umocňovali celkový zážitok a sprostredkúvali emócie.
- Improvizácia :Kým scenáre a písané texty existovali, herci mali často priestor na improvizáciu a prikrášlenie, čím dodali každému predstaveniu jedinečný nádych.
- Reakcie publika :Ohlasy a reakcie publika zohrali zásadnú úlohu pri formovaní predstavenia a hereckého stvárnenia.
Postupom času sa divadelné postupy a konvencie vyvíjali, ovplyvnené meniacimi sa spoločenskými, kultúrnymi a technologickými faktormi, čo viedlo k rôznorodému a živému svetu divadla, ktorý dnes zažívame.