Tu je výzva:V sekvencii snov v skutočnosti nie je veta, ktorá by priamo odkazovala na realitu situácie. Celá sekvencia je navrhnutá ako klam, fantázia vytvorená Farquharovou umierajúcou mysľou.
V rámci sekvencie sú však momenty, ktoré *naznačujú* realitu:
* "Teraz bol na úplnom ústupe." Táto línia naznačuje začiatok Farquharovho vymysleného úteku, ale tiež jemne naznačuje fyzickú nemožnosť jeho situácie. Stále visí.
* "Voda, brehy, stromy, kríky, kvety, domy, to všetko bolo zasadené s neprirodzenou osobitosťou." Toto zvýšené zmyslové vnímanie je často znakom odumierajúceho mozgu, čo naznačuje nereálnosť udalostí.
Samotná sekvencia snov je majstrovským príkladom toho, ako Bierce manipuluje s perspektívou čitateľa. Zámerne stiera hranicu medzi realitou a fantáziou, čo nás vedie k otázke, čo sa vlastne deje.
Dajte mi vedieť, ak by ste chceli diskutovať o akýchkoľvek iných aspektoch príbehu!