1. Interné/Externé zameranie :Vodcovstvo možno študovať ako vnútorný proces v rámci jednotlivcov, tímov a organizácií, alebo ho možno študovať ako externý proces zahŕňajúci interakcie so zainteresovanými stranami, prostredím a spoločnosťou.
2. Mikro/Makro úrovne :Vodcovstvo možno analyzovať na mikroúrovni individuálneho správania, skupinovej dynamiky a tímových interakcií alebo na makroúrovni organizačných štruktúr, kultúr a systémov.
3. Jednotlivec/Kolektív :Vodcovstvo možno vnímať ako vlastnosť jednotlivcov (napr. vlastnosti, zručnosti, správanie) alebo ako kolektívny jav vznikajúci z interakcií v rámci sociálnych systémov.
4. Formálne/neformálne :Vodcovstvo možno skúmať vo formálnych vedúcich pozíciách (napr. manažéri, vedúci pracovníci) alebo v neformálnych vodcovských rolách, ktoré vznikajú organicky na základe odbornosti alebo vplyvu.
5. Teória/prax :Štúdie vodcovstva zahŕňajú teoretické perspektívy založené na výskume, ako aj praktické aplikácie princípov vodcovstva v rôznych kontextoch, odvetviach a organizáciách.
6. Vedenie ako proces/výsledok :Vodcovstvo možno študovať ako neustály proces ovplyvňovania a interakcie alebo ako výsledky, akými sú výkon tímu, efektívnosť organizácie a spoločenská zmena.
7. Kontextové/univerzálne :Vodcovstvo možno študovať v špecifických kontextoch a kultúrach, aby sme pochopili, ako kultúrne normy, hodnoty a postupy formujú prístupy k vodcovstvu, alebo ho možno študovať na základe univerzálnych princípov použiteľných v rôznych kontextoch.
Kombinácia týchto bifokálnych perspektív umožňuje komplexné pochopenie vodcovstva ako komplexného fenoménu na viacerých úrovniach a dimenziách.