Paralelné motívy: Podzápletka Hamleta a hlavná zápletka zahŕňajúca samotného Hamleta zdieľajú paralelné témy pomsty, zrady a morálnej korupcie. Tento paralelizmus zvyšuje skúmanie týchto tém v hre a dodáva hĺbku celkovému rozprávaniu.
Kontrastné znaky: Hamlet a princ Edward, Oféliin nápadník, poskytujú kontrast v postavách. Hamlet je kontemplatívny, váhavý a zdráha sa konať, zatiaľ čo Edward je rozhodnejší a berie veci do vlastných rúk. Tento kontrast zvýrazňuje Hamletove vnútorné boje a podčiarkuje jeho jedinečné charakterové črty.
Opheliin tragický oblúk: Romantika zahŕňajúca Hamleta a Oféliu prispieva k Oféliinmu tragickému oblúku. Jej oddanosť Hamletovi a manipulácia, ktorú zažíva od svojho brata Laertesa a otca Polonia, vedie k jej duševnej krehkosti a nakoniec k upadnutiu do šialenstva. Podzápletka dodáva Oféliinej postave rozmer a umocňuje tragiku jej osudu.
Dramatické napätie: Podzápletka vytvára ďalšie napätie a dramatické napätie. Publikum sleduje hlavnú zápletku aj podzápletku Hamleta, čím zvyšuje zložitosť príbehu a zintenzívňuje emocionálny dopad kľúčových momentov.
Politické intrigy: Romantika slúži ako podzápletka, ktorá do hry zapája politické intrigy. Rozhodnutie Claudia a Gertrúdy spojiť Oféliu s Edwardom je súčasťou ich úsilia udržať si kontrolu a umlčať akýkoľvek potenciálny nesúhlas.
Okrem toho zahrnutie podzápletky a romantiky prehlbuje vykreslenie postáv, rozvíja tematické podzápletky, ktoré obohacujú dej a udržiavajú záujem divákov a emocionálnu investíciu počas celej hry.