1. Používanie hovorového jazyka :Shakespeare zakomponoval každodenný, neformálny jazyk a hovorové výrazy, ktoré za jeho čias bežne používali nižšie spoločenské vrstvy. Patrili sem regionálne dialekty, slang, príslovia a idiómy. Napríklad v "Henry IV, časť 1," postava Falstaffa, obyčajného človeka, používa frázy ako "chcel by som byť tkáčom; mohol by som spievať žalmy" a "som melancholický ako mačka gib."
2. Kontrakcie a vyrážky :Stiahnuté tvary slov a elidované slabiky boli bežné v reči prostého ľudu. Shakespeare použil tieto kontrakcie na vytvorenie ležérnejšieho a rýchlejšieho rytmu reči, ktorý odráža prirodzený tok rozhovoru. Napríklad namiesto „to je“ Shakespeare často používa „tis“ a namiesto „nemôže“ používa „nemôže“.
3. Jednoduchá syntax :Dialóg obyčajných ľudí sa zvyčajne vyznačoval jednoduchšími vetnými štruktúrami v porovnaní s prepracovanejším jazykom, ktorý používali vznešené postavy. Shakespeare používal priamu gramatiku, vyhýbajúc sa zložitým vetným štruktúram a zdobenému jazyku, aby vyjadril základné myšlienky a obavy obyčajných ľudí.
4. Opakovanie a paralelnosť :Opakovanie slov, fráz a myšlienok bolo výraznou črtou reči obyčajných ľudí v Shakespearových hrách. Toto opakovanie pomohlo vytvoriť pocit naliehavosti, dôrazu a rytmu. Paralelné štruktúry tiež dodali dialógu muzikálnosť a zapamätateľnosť.
5. Odkazy na každodenný život :Dialóg obyčajných ľudí často obsahoval odkazy na každodenné činnosti, povolania a skúsenosti, ktoré sa týkali nižších tried. Shakespeare čerpal zo spoločných kultúrnych znalostí svojho publika, aby vytvoril pocit známosti a spojenia so svetom obyčajných ľudí.
6. Používanie humoru a slovnej hry :Shakespeare použil humor a slovné hračky, aby dodal hĺbku a zábavu dialógu obyčajných ľudí. Obyvatelia sa často zaoberali vtipnými žartmi, vtipmi a hračkami, čím odhaľovali svoj dôvtip a inteligenciu nad rámec svojho spoločenského postavenia.
7. Charakteristika :Shakespeare použil dialóg obyčajných ľudí na odlíšenie a rozvoj postáv. Každý obyčajný človek mal odlišný hlas a spôsob rozprávania, čo odrážalo jeho osobnosť, zázemie a sociálne postavenie.
Začlenením týchto jazykových prvkov a štylistických možností vytvoril Shakespeare vo svojich hrách realistickú a autentickú reprezentáciu dialógu obyčajných ľudí. Tieto aspekty prispeli k celkovej bohatosti a rozmanitosti jeho dramatického jazyka, čo mu umožnilo zobraziť širokú škálu postáv a sociálnej dynamiky vo svojich dielach.