1. Politická a sociálna korupcia: Hamlet považuje dánsky súd za skorumpovaný a utláčateľský. Kráľ Claudius zavraždil svojho brata, Hamletovho otca, aby získal trón. Súd je plný podvodov a intríg a Hamlet sa cíti uväznený v systéme, ktorý nemôže zmeniť. Svoju frustráciu a túžbu utiecť vyjadruje prirovnaním Dánska k „väzeniu“.
2. Mravný úpadok a pokrytectvo: Hamlet je znechutený morálnym úpadkom, ktorý vidí v dánskej spoločnosti. Pozoruje pokrytectvo a povrchnosť členov súdu a pri hľadaní pravdy a spravodlivosti sa cíti izolovaný a sám. Používa metaforu väzenia, aby vyjadril svoj pocit uzavretosti v morálne skrachovanej spoločnosti.
3. Obmedzené možnosti a obmedzenia: Hamlet sa počas hry cíti obmedzený vo svojich činoch a rozhodnutiach. Je viazaný povinnosťou pomstiť smrť svojho otca, no zápasí aj s morálnymi dilemami a neistotou o správnom konaní. Pocit uväznenia v kruhu násilia a odplaty prispieva k jeho vnímaniu Dánska ako väzenia.
4. Psychologické väzenie: Hamlet prežíva hlboký pocit psychologického väzenia kvôli svojmu smútku, vine a existenciálnym kontempláciám. Zaoberá sa otázkami života, smrti a zmyslu existencie. Váha jeho myšlienok a emócií ho zaťažuje a spôsobuje, že sa cíti uväznený vo vlastnej mysli.
5. Kontrast s idealistickými očakávaniami: Hamletova dezilúzia pramení z jeho idealizovanej vízie Dánska pred smrťou otca. Spomína na časy, keď bolo kráľovstvo vnímané ako miesto mieru a blahobytu. Kontrast medzi touto idealizovanou minulosťou a súčasným stavom Dánska ešte viac zdôrazňuje pocit uväznenia a uväznenia.
Hamletovo použitie väzenskej metafory odráža jeho hlboký zmysel pre zúfalstvo, dezilúziu a obmedzenia, ktoré mu uložili okolnosti. Slúži ako silný symbol jeho boja proti vonkajším a vnútorným silám, ktoré obmedzujú jeho slobodu a šťastie.