Tón: Týka sa to výšky, hlasitosti a kvality hlasu herca. Zmenou svojho tónu môžu herci sprostredkovať rôzne emócie, ako je hnev, smútok, radosť alebo prekvapenie.
Skloňovanie: To sa týka spôsobu, akým hercov hlas stúpa a klesá. Skloňovanie možno použiť na vytvorenie dôrazu, vyjadrenie sarkazmu alebo naznačenie rôznych významov v texte.
Rytmus: To sa týka rýchlosti a načasovania prejavu herca. Rytmus možno použiť na vytvorenie pocitu naliehavosti, vzrušenia alebo napätia.
Stres: To sa týka dôrazu, ktorý herec kladie na určité slová alebo slabiky. Stres môže byť použitý na upriamenie pozornosti na dôležité slová, na vytvorenie pocitu rytmu alebo na vyjadrenie emocionálneho stavu herca.
Artikulácia: To sa týka spôsobu, akým herec vyslovuje slová. Jasná artikulácia je dôležitá na zabezpečenie toho, aby diváci rozumeli tomu, čo herec hovorí. Herci však môžu artikuláciou vytvárať aj špecifické vokálne efekty, ako je nezreteľná reč alebo cudzí prízvuk.
Projekcia: To sa týka schopnosti herca premietnuť svoj hlas tak, aby ho diváci mohli jasne počuť. Projekcia je dôležitá pre hercov, ktorí hrajú vo veľkých divadlách alebo na vonkajších miestach.
Dikcia: Týka sa to hercovho výberu slov a spôsobu, akým sú vyslovené. Dikciu možno použiť na vytvorenie konkrétnej postavy alebo na vyjadrenie sociálneho postavenia či vzdelania herca.
Zvukové efekty: Sú to zvuky, ktoré produkuje hlas herca, ako sú vzdychy, smiech alebo kašeľ. Zvukové efekty možno použiť na dodanie realizmu vystúpeniu alebo na vytvorenie špecifickej atmosféry.
Zvládnutím týchto vokálnych prejavov môžu herci vytvoriť silné predstavenia, ktoré zaujmú a pobavia ich publikum.