Obvinenia:
* Odovzdávanie atómových tajomstiev: Rosenbergovci boli obvinení z toho, že boli súčasťou sovietskej špionážnej skupiny, ktorá získala tajné informácie o projekte Manhattan, americkom úsilí vyvinúť atómovú bombu.
* Kontakt so sovietskymi agentmi: Údajne kontaktovali sovietskych agentov a zdieľali informácie o návrhu, konštrukcii a výrobe bomby.
* Nábor špiónov: Obžaloba tvrdila, že Rosenbergovci naverbovali ďalších jednotlivcov, aby špehovali Sovietsky zväz.
Skúška:
* Obmedzené dôkazy: Obžaloba sa vo veľkej miere opierala o svedectvo Davida Greenglassa, švagra Juliusa Rosenberga, ktorý tvrdil, že Július mu poskytol informácie o bombe.
* Kontroverzný verdikt: Porota uznala manželov Rosenbergovcov vinnými napriek nedostatku priamych dôkazov, ktoré by ich spájali s údajnými špionážnymi aktivitami.
* Politické podnebie: Proces sa konal počas vrcholiacej studenej vojny, v období intenzívneho strachu a podozrenia z komunistických aktivít.
Veta a vykonanie:
* Trest smrti: Rosenbergovci boli odsúdení na smrť elektrickým kreslom.
* Medzinárodné odsúdenie: Tento trest vyvolal medzinárodné protesty a výzvy na milosť. Prezident Harry Truman však odmietol zasiahnuť.
* Vykonanie: Rosenbergovcov popravili 19. júna 1953.
Kontroverzia a dedičstvo:
* Debaty o vine: O vine Rosenbergovcov a férovosti ich procesu sa stále diskutuje. Niektorí tvrdia, že boli nevinní a obeťami mccarthizmu a hystérie studenej vojny. Iní sa domnievajú, že boli vinní zo špionáže.
* Vplyv na studenú vojnu: Prípad Rosenberg sa stal symbolom studenej vojny a strachu z komunizmu. Podnietilo to aj protikomunistické nálady v Spojených štátoch.
Je dôležité poznamenať, že Rosenbergovci boli odsúdení za špionáž a ich poprava bola významnou udalosťou v americkej histórii. Stále sa však vedú diskusie o dôkazoch predložených na pojednávaní a o spravodlivosti konania.