1. Ambície a sila:
Hra skúma deštruktívne dôsledky bezuzdných ambícií a túžby po moci. Postavy ako Caesar, Brutus a Cassius sú pohltené túžbou získať a udržať si moc, čo vedie ku katastrofálnym výsledkom.
2. Priateľstvo a zrada:
Téma priateľstva je skúmaná prostredníctvom vzťahu medzi Brutom a Cassiusom. Ich spojenectvo je napäté protichodnými motívmi a vedie ku Brutovej konečnej zrade Caesara, čo poukazuje na krehkosť dôvery pri presadzovaní politickej moci.
3. Česť a povinnosť:
Hra skúma boj postáv v boji s pojmami česť a povinnosť. Brutus je rozpoltený medzi láskou k Caesarovi a vnímanou povinnosťou voči republike, zatiaľ čo Caesarove ambície sú v rozpore s tradičnými hodnotami Ríma.
4. Mob mentalita:
Shakespeare šikovne zobrazuje vrtkavosť a silu rímskeho obyvateľstva. Hra ukazuje, ako ľahko sa dá dav strhnúť charizmatickými vodcami a ako ich vášne môžu prerásť do násilia a chaosu.
5. Osud a slobodná vôľa:
Téma osud verzus slobodná vôľa je prítomná v celej hre. Postavy zápasia s otázkou, či ich činy určuje osud, alebo či majú moc formovať svoje vlastné rozhodnutia.
6. Tyrania a republikánstvo:
„Julius Caesar“ skúma konflikt medzi ideálmi republikanizmu a vzostupom tyranie. Hra nastoľuje otázky o rovnováhe medzi individuálnymi slobodami a stabilitou spoločnosti pod centralizovanou autoritou.
7. Pomsta a dôsledky:
Hra poukazuje na dôsledky hľadania pomsty. Snaha Bruta a Cassia pomstiť Caesarovu smrť nakoniec vedie k ich vlastnému pádu, čo ilustruje deštruktívny cyklus násilia a odplaty.
8. Tragický hrdina:
Brutus v hre vystupuje ako tragický hrdina. Jeho osudovou chybou je jeho pomýlený zmysel pre česť, ktorý vedie k jeho pádu a triumfu Caesarových nepriateľov.
Tieto témy sú votkané do rozprávania o „Juliusovi Caesarovi“, vďaka čomu je nadčasovým skúmaním ľudskej povahy, politickej moci a hlbokého vplyvu rozhodnutí jednotlivcov na chod dejín.