1. Vznešené narodenie: Antigona je princezná z Téb, dcéra Oidipa, bývalého kráľa. Jej ušľachtilý pôvod jej dáva vysoké postavenie v spoločnosti, vďaka čomu je jej konflikt s autoritou (Kreónom) ešte významnejší.
2. Pevná vôľa a odhodlanie: Antigona prejavuje pozoruhodnú silu vôle a odhodlania vo svojom rozhodnutí vzoprieť sa Kreonovým príkazom a pochovať svojho brata Polynicesa. Je ochotná riskovať svoj vlastný život, aby presadzovala to, čo považuje za správne, dokonca aj napriek obrovským prekážkam.
3. Tragická chyba: Antigonina tragická chyba spočíva v jej prílišnej hrdosti a zmyslu pre povinnosť. Svojej rodine zachováva neochvejnú lojalitu a verí, že musí splniť želania bohov pochovaním Polynice, aj keď je to v rozpore s kráľovským nariadením. Jej tvrdohlavosť a vzdor ju postavili na cestu k nevyhnutnému konfliktu a pádu.
4. Prorocké varovania: V 1. dejstve zbor poskytuje zlovestné varovania pred následkami vzpierania sa kráľovskej autorite a vôli bohov. Tieto varovania predznamenávajú blížiaci sa osud Antigony a prispievajú k pocitu blížiacej sa tragédie.
5. Vnútorný konflikt: Antigonin vnútorný konflikt je evidentný v jej boji medzi láskou k rodine a povinnosťou voči štátu. Uvedomuje si, že jej činy môžu viesť k jej vlastnej zániku, ale rozhodne sa radšej nasledovať svoje svedomie, než sa podriadiť Kreonovmu nespravodlivému ediktu.
6. Katarzia: Neochvejná oddanosť Antigony jej presvedčeniu a jej tragický pád vyvolávajú v publiku pocit katarzie. Jej utrpenie a sebaobetovanie vzbudzujú ľútosť a strach, podstatné prvky tragického hrdinu.
Tým, že v 1. dejstve potvrdil Antigonin vysoký status, pevnú vôľu, tragickú chybu a vnútorný konflikt, Sofokles efektívne pripravuje pôdu pre jej cestu tragického hrdinu a následné udalosti, ktoré sa odohrávajú v priebehu hry.