Štruktúra pozemku:
- Jednota akcie: Aristoteles zdôrazňoval, že tragédia by mala mať jediný, súvislý a jednotný dej. Tento princíp sa dodržiava v mnohých hrách a príbehoch, aby sa vytvoril sústredený príbeh.
- Katarzia: Tragédia má často za cieľ vyvolať v publiku emocionálnu katarziu. Zažitím bojov a pádov hlavného hrdinu získava publikum emocionálne uvoľnenie a pocit očisty.
- Peripetia a anagnoristika: Tieto výrazy označujú náhly obrat osudu (peripeteia) a moment rozpoznania alebo odhalenia (anagnorisis) v tragickej zápletke. Tieto prvky vytvárajú dramatické napätie a nadhľad.
Vývoj postavy:
- Tragický hrdina: Aristotelova predstava tragického hrdinu zahŕňa zložitú a chybnú postavu, ktorá padá z vysokej pozície pre svoje vlastné chyby a nedostatky (hamartia).
- Arogancia: Tragický hrdina často prejavuje nadmernú pýchu alebo aroganciu, čo vedie k ich pádu.
- Katarzia: Emocionálny vzťah publika k bojom a pádom hlavného hrdinu je ústredným prvkom katarzného zážitku.
Jazyk a štýl:
- Poetický jazyk: Aristoteles zdôrazňoval použitie vznešeného, poetického jazyka na vytvorenie pocitu vznešenosti a emocionálneho vplyvu v tragédii.
- Rytmus a meter: Použitie špecifických rytmov a metrov v reči a verši umocňuje dramatický efekt.
Podívaná:
- Vizuálne prvky: Aristoteles rozpoznal dôležitosť predstavenia, vrátane kostýmov, scénického dizajnu a javiskového umenia, pri vytváraní pohlcujúceho a emocionálne rezonujúceho divadelného zážitku.
Tieto princípy ovplyvnili západné dramatické tradície a naďalej sa považujú za základné prvky pri vytváraní pútavých tragédií.