1. Nastavenie: Fyzické miesto, kde sa hra odohráva. Môže to byť konkrétna miestnosť, mesto, les alebo imaginárna ríša. Prostredie prispieva k celkovej nálade a tónu hry a ovplyvňuje zážitky a interakcie postáv.
2. Scénické prvky: Vizuálne komponenty, ktoré vytvárajú prostredie hry, vrátane nábytku, rekvizít a dekorácií. Tieto prvky pomáhajú určiť časové obdobie, sociálny kontext a atmosféru dramatického sveta.
3. Osvetlenie: Svetelný dizajn zohráva kľúčovú úlohu pri definovaní priestoru vytváraním špecifických efektov, zvýraznením určitých oblastí a vytváraním nálady a atmosféry. Môže naznačovať dennú dobu, počasie a emocionálne stavy postáv.
4. Zvuk: Zvukové efekty, hudba a ticho prispievajú k definovaniu priestoru tým, že vytvárajú pre publikum zvukový zážitok. Zvuky môžu vyvolať emócie, nastaviť náladu a poskytnúť dôležité kontextové informácie.
5. Pohyb a blokovanie: Pohyb postáv a ich usporiadanie na javisku môže definovať priestor a formovať jeho vnímanie divákmi. Blokovanie sa vzťahuje na pozície a pohyby hercov na javisku a môže vytvárať špecifickú dynamiku a vzťahy medzi postavami.
6. Pohľad publika: Pri definovaní priestoru zohráva úlohu aj priestorový vzťah medzi publikom a javiskom. Faktory ako usporiadanie sedadiel, blízkosť hercov a celkový dizajn divadla môžu ovplyvniť to, ako diváci prežívajú a interpretujú priestor hry.
Dôkladným zvážením týchto prvkov dramatici, režiséri a dizajnéri vytvárajú súdržný a zmysluplný divadelný priestor, ktorý podporuje témy, emócie a rozprávanie drámy. Vymedzenie priestoru pomáha vytvoriť kontext pre činy a interakcie postáv a prispieva k celkovému účinku a interpretácii hry.