Počas tejto scény Hamlet pripravuje scénu, aby odhalil Claudiusovu vinu pred celým súdom. Hra v hre odzrkadľuje vraždu Hamletovho otca kráľa Hamleta a diváci spolu s Hamletom si tieto paralely plne uvedomujú. Postavy v hre však nechápu skutočný význam predstavenia.
Najmä Claudius si neuvedomuje, že hra je navrhnutá tak, aby ho uväznila. Verí, že ide len o zábavu. Výsledkom je, že jeho skutočné reakcie na udalosti v hre umocňujú dramatickú iróniu. Keď herec, ktorý hrá vraha, odohrá scénu s otravou, Claudiusova zdesená reakcia je evidentná. Vyskočí zo sedadla a požaduje koniec hry.
V tomto bode je Hamletov zámer dosiahnutý a Claudiusova vina je odhalená. Claudiusovi sa však podarí ujsť skôr, ako sa mu Hamlet stihne postaviť. Diváci sú ešte viac pohltení zložitosťou deja, pretože poznajú skutočnú motiváciu Hamletových činov a dôsledky, ktoré môžu priniesť.
Napätie vytvorené touto dramatickou iróniou dodáva hre hĺbku a intrigy. Publikum sa stáva aktívnym účastníkom, analyzuje podtext a očakáva ďalšie pohyby postáv. Použitím dramatickej irónie Shakespeare zvyšuje emocionálny dopad príbehu, vďaka čomu je pre divákov pútavým a podnetným zážitkom.