Primárnym cieľom tragédie je predstaviť pád vznešenej alebo prominentnej postavy v dôsledku osudu, morálnych chýb alebo chýb v úsudku. Prostredníctvom tohto pádu tragédie skúmajú ľudskú existenciu, morálne dilemy a univerzálne témy ako spravodlivosť, ambície, láska a strata.
Keď sú diváci svedkami zápasov a utrpenia tragického hrdinu, cítia empatiu a smútok. Tento pocit ľútosti je však často sprevádzaný obdivom k vznešeným vlastnostiam a sile hlavného hrdinu tvárou v tvár nepriazni osudu. Cieľom tragédie je skôr vyvolať kritické myslenie a emocionálnu angažovanosť, než len spôsobiť depresiu.
Emocionálna reakcia na tragédiu je katarzná; umožňuje publiku uvoľniť intenzívne emócie ako súcit, smútok a strach v bezpečnom a kontrolovanom prostredí. Prostredníctvom tejto katarzie môžu tragédie v konečnom dôsledku pozdvihnúť ducha divákov tým, že poskytnú pohľad na ľudskú povahu a podnietia sebareflexiu a kontempláciu.
Preto, zatiaľ čo tragédie riešia ťažké témy a predstavujú zložité okolnosti, ich zamýšľaným účelom nie je len deprimovať publikum. Skúmajú zložité existenciálne témy a ľudské skúsenosti, ponúkajú momenty hlbokej emocionálnej rezonancie a podnetné myšlienky, ktoré môžu stimulovať osobný rast a pochopenie ľudského stavu.