Aký je príklad domýšľavosti použitý v druhom dejstve Rómeo a Júlia?

Príkladom domýšľavosti použitej v 2. dejstve Rómea a Júlie je Rómeo, ktorý prirovnáva Júliu k východu slnka a ona sama je oveľa krajšia, že stmavila „Cynthiino obočie“.

"Ale, potichu! Aké svetlo preniká tamtým oknom?"

Je to východ a Júlia je slnko.

Vstaň, krásne slnko, a zabi závistlivý mesiac,

Kto je už chorý a bledý od žiaľu,

Že ty, jej slúžka, si oveľa spravodlivejšia ako ona:

Nebuď jej slúžkou, lebo závidí;

Jej vestálka je len chorá a zelená,

A nikto okrem bláznov to nenosí. Odhoďte to.

Je to moja pani; Ó, to je moja láska!..." (2.2.2-8)