Tu je niekoľko kľúčových konceptov súvisiacich s motivovaným pohybom v dráme:
* Vnútorná motivácia: Herci čerpajú zo svojho chápania vnútorných túžob, presvedčení a cieľov postavy, aby informovali o svojej telesnosti. Tieto vnútorné motivácie riadia činy a reakcie postavy.
* Emocionálne vyjadrenie: Motivovaný pohyb dokáže efektívne komunikovať emócie postavy prostredníctvom fyzického prejavu. Určité gestá, reč tela a pohybové vzorce môžu vyjadrovať radosť, hnev, smútok, odhodlanie, neistotu a rôzne iné emocionálne stavy.
* Fyzikalizácia myslenia: Herci využívajú motivovaný pohyb na stelesnenie myšlienkových pochodov a zámerov postavy. Postavy sa môžu napríklad vrtieť, keď cítia úzkosť, dotýkať sa tváre, keď kontemplujú, alebo chodiť v zhrbenej polohe, aby zobrazili únavu.
* Realizmus: Cieľom motivovaného pohybu je vytvoriť autentické a realistické predstavenie. Herci sa snažia zabezpečiť, aby ich výber pohybu bol vierohodný a zakorenený v psychológii postavy a okolnostiach.
Zvládnutím motivovaného pohybu vnášajú herci do svojich výkonov hlbšiu úroveň autenticity, vťahujú divákov do cesty postavy a umocňujú celkový dramatický zážitok. Vyžaduje si to starostlivé pozorovanie, empatiu a stelesnené pochopenie roly, aby sa mohla efektívne prejaviť fyzickým prejavom.