Dramatická konvencia je zariadenie alebo technika, ktorá sa používa v dráme na vytvorenie konkrétneho účinku alebo na vyjadrenie konkrétneho významu. Dramatické konvencie môžu zahŕňať veci ako:
1. Na stranu :Reč alebo reč, ktorú postava hovorí publiku, ale nie ostatným postavám na javisku.
2. Soloquy :Dlhý prejav, ktorý na javisku hovorí jedna postava sama.
3. Deus ex machina :Náhla a neočakávaná udalosť, ktorá rieši konflikt v príbehu.
4. Predstavy :Rady alebo stopy, ktoré sú uvedené v príbehu, aby pripravili publikum na budúce udalosti.
5. Flashback :Scéna, ktorá prerušuje súčasnú akciu príbehu, aby ukázala udalosti, ktoré sa stali v minulosti.
6. Symbolizmus :Použitie predmetov alebo akcií na reprezentáciu abstraktných myšlienok alebo konceptov.
7. Alegória :Príbeh, ktorý je vyrozprávaný symbolickým spôsobom, s hlbšou morálkou alebo významom skrytým pod povrchom.
8. Groteska :Typ drámy, ktorá komickým alebo satirickým spôsobom predstavuje skreslené alebo prehnané postavy a situácie.
9. Metadráma :Typ drámy, ktorá reflektuje seba a povahu drámy, často búra štvrtú stenu a priamo oslovuje divákov.
Dramatické konvencie môžu byť použité na vytváranie rôznych efektov, od vytvárania napätia a tajomstva až po poskytovanie komickej úľavy alebo sprostredkovanie vážneho posolstva. Sú dôležitou súčasťou súpravy nástrojov pre dramatika a možno ich použiť na vytvorenie silných a nezabudnuteľných divadelných zážitkov.