1. Presvedčovanie Macbetha na vraždu: Lady Macbeth hrá kľúčovú úlohu pri presviedčaní Macbetha, aby spáchal vraždu kráľa Duncana. Využíva svoje prefíkané a presvedčivé schopnosti na manipuláciu s Macbethovými emóciami a túžbami, čím postupne nahlodáva jeho morálne výhrady. Používa lichôtky, urážanie viny a citové vydieranie, aby ho prinútila k činu, čím demonštruje svoju manipulatívnu povahu.
2. Predstieranie neviny: Po vražde kráľa Duncana predvádza Lady Macbeth pred ostatnými hosťami zdanlivo nevinné a pokojné správanie. Podarí sa jej odvrátiť podozrenie a správa sa, akoby sa nič nezvyčajné nestalo. Toto predstieranie môže byť vnímané ako forma záludnosti, pretože pred tými okolo seba skrýva svoju skutočnú angažovanosť a vinu.
3. Manipulácia so vzhľadom: Lady Macbeth sa ujme následkov vraždy a starostlivo plánuje zahladiť stopy. Inštruuje Macbetha, aby si zmyl krv z rúk a položil dýky späť na spiacich komorníkov. Tieto akcie vyžadujú určitú úroveň záludnosti a prefíkanosti, aby sa zabezpečilo, že ich zločin zostane neodhalený.
4. Skrývanie svojich emócií: Lady Macbeth si dokáže zachovať pokojnú a kráľovskú fasádu aj napriek krivde a nepokojom, ktoré prežíva po vražde. Potláča svoje skutočné pocity a predstavuje svetu falošný front, ktorý by sa dal považovať za formu záludnosti alebo podvodu.
5. Využitie Macbethových zraniteľností: Lady Macbeth využíva Macbethove slabosti a neistotu na kontrolu a ovplyvňovanie jeho rozhodnutí. Zmocňuje sa jeho ambícií a túžby po moci a využíva svoje znalosti o jeho zraniteľnosti, aby ho zmanipulovala, aby plnil jej príkazy. Túto strategickú manipuláciu možno považovať za záludné správanie.
Aj keď „záludný“ nemusí byť primárnym prídavným menom používaným na opis Lady Macbeth, jej postava určite vykazuje prvky prefíkanosti, manipulácie a podvodu, ktoré sú v súlade s konceptom záludnosti. Jej úloha pri ovplyvňovaní Macbethových činov a utajovaní svojich skutočných emócií prispieva ku komplexnosti a intrígám okolo jej postavy v hre.