V mnohých kultúrach je tanec neoddeliteľnou súčasťou náboženských rituálov, obradov a osláv. Napríklad v hinduizme je tanec považovaný za posvätnú formu umenia a používa sa na uctievanie bohov a bohýň. V afrických kultúrach sa tanec často používa na rozprávanie príbehov, komunikáciu emócií a vyjadrenie kultúrnej identity. V západnej kultúre má tanec dlhú históriu ako divadelné umenie aj ako forma spoločenskej zábavy.
Vzťah medzi tancom a kultúrou je dynamický a neustále sa vyvíja. Ako sa menia spoločnosti, menia sa aj formy tanca, ktoré sú s nimi spojené. Objavujú sa nové tanečné formy, zatiaľ čo staršie formy môžu upadnúť do tmy. Podstata tanca ako formy ľudského vyjadrenia však zostáva rovnaká a naďalej zohráva dôležitú úlohu v kultúrach po celom svete.
Nakoniec, odpoveď na otázku, či tanec definuje kultúru alebo sám seba, je oboje. Tanec môže byť vnímaný ako odraz kultúry, ale je to aj mocná sila, ktorá môže formovať a ovplyvňovať kultúru na oplátku.