1. Otvorená neposlušnosť: Antigona otvorene neposlúchne Kreontov edikt tým, že pochová svojho brata Polynicesa, napriek tomu, že vie, že ide o zločin, ktorý sa trestá smrťou. Sama vykonáva pohrebné obrady a dokonca sa tým pochváli svojej sestre Ismene, ktorá sa ju snaží od nebezpečného činu odradiť.
2. Morálne zdôvodnenie: Antigonin vzdor poháňa jej silný zmysel pre morálku a povinnosť voči rodine. Verí, že je jej náboženskou a etickou zodpovednosťou pochovať svojho brata bez ohľadu na Kreonove príkazy. Tvrdí, že zákony bohov, ktoré riadia podsvetie a posmrtný život, nahrádzajú zákony ľudské.
3. Rebelistické tvrdenia: Počas celej hry Antigona robí odvážne a vzdorovité tvrdenia, spochybňujúc Kreónovu autoritu a jeho právo diktovať morálne zásady. Tvrdí, že Kreontov zákon porušuje božskú spravodlivosť a je proti prirodzenému poriadku. Hovorí:"Urobila som to a nepopieram to. Vzpieram sa tvojmu zákonu a tvojej autorite. Kto si, aby si mi diktoval, čo je správne a čo nie?"
4. Odpor a protest: Antigonin vzdor sa neobmedzuje len na slová; ona tiež aktívne odoláva Kreónovej autorite svojimi činmi. Rozhodne sa pochovať Polynices spôsobom, ktorý zaistí odhalenie jej činu, vediac, že to vyvolá Kreonov hnev. Tým protestuje proti jeho tyranskému dekrétu a povzbudzuje ostatných, aby spochybňovali jeho vládu.
5. Ochota čeliť následkom: Antigona si je plne vedomá možných následkov svojho konania, vrátane hrozby popravy. Napriek tomu je neochvejná vo svojom odhodlaní ctiť si svojho brata a postaviť sa za to, v čo verí. Jej ochota čeliť následkom svojho vzdoru dokazuje jej silu a oddanosť svojim zásadám.
Vďaka týmto činom sa Antigona ukazuje ako odvážny a zásadový jedinec, ktorý spochybňuje nespravodlivú a autoritatívnu vládu Kreóna. Vzpiera sa mu fyzicky aj ideologicky a inšpiruje ostatných, aby spochybňovali morálnu platnosť jeho autority a vzdorovali utláčateľským zákonom.