1. zvýšená dramatická irónia :Oboznámenie publika s mýtom vytvára prvok dramatickej irónie, pretože publikum pozná informácie, ktoré postavy nevedia. Táto medzera vo vedomostiach zintenzívňuje pocit napätia a zvyšuje emocionálny dopad odhalení, ku ktorým dochádza v priebehu hry.
2. hlbšie pochopenie charakteru :Znalosť mýtu o Oidipovi umožňuje publiku pochopiť činy, emócie a nedostatky postáv na hlbokej úrovni. Publikum môže sympatizovať s Oidipovými pokusmi vyhnúť sa osudu, vcítiť sa do Jocastinej tiesne a pochopiť motivácie a konflikty, ktoré vedú k rozhodnutiam postáv.
3. ocenenie symbolických prvkov :Oidipovský mýtus je bohatý na symboliku, pričom určité predmety, činy a udalosti majú významný význam. Pochopenie mýtu umožňuje divákom rozlúštiť tieto symboly a pochopiť hlbšie vrstvy rozprávania a tém hry.
4. Katarzia a empatia :Oidipovský mýtus je príkladom Aristotelovho konceptu katarzie, pri ktorej sa emócie očisťujú skúsenosťou svedka tragédie. Zástupným prežívaním Oidipovho pádu môže publikum dosiahnuť pocit emocionálneho uvoľnenia a lepšieho pochopenia ľudského stavu, čím sa podporuje empatia a súcit.
5. Relevantnosť a univerzálnosť :Mýtus o Oidipovi rezonuje medzi divákmi v priebehu času, pretože sa zaoberá univerzálnymi témami, ako sú osud, slobodná vôľa, identita a dôsledky činov. Znalosť mýtu umožňuje publiku spojiť sa s hrou na hlbšej úrovni, rozpoznať jej význam pre staroveké časy aj súčasný svet.
Na záver, znalosť oidipovského mýtu umocňuje divácky zážitok z „Oidipa Rexa“ tým, že vytvára dramatickú iróniu, obohacuje vývoj postáv, odhaľuje symbolické prvky, vyvoláva katarziu a zdôrazňuje univerzálne témy, vďaka ktorým je hra nadčasová a provokujúca.