Myšlienkou závoja nevedomosti je, že osoby s rozhodovacou právomocou by nemali mať prístup k informáciám o svojej vlastnej identite, sociálnom a ekonomickom postavení a iným podobným kontextovým detailom, ktoré by mohli ovplyvniť ich výber. Odstránením týchto informácií sa pozornosť presúva z úzkych osobných záujmov na širšie úvahy o tom, čo je spravodlivé, spravodlivé a prospešné pre spoločnosť ako celok.
John Rawls, politický a morálny filozof, predstavil koncept závoja nevedomosti vo svojej knihe „Teória spravodlivosti“. Podľa Rawlsa by si racionálni a nestranní tvorcovia rozhodnutí v takejto pozícii – za Závojom nevedomosti – vybrali princípy spravodlivosti a férovosti, ktoré platia rovnako pre všetkých jednotlivcov.
Závoj nevedomosti nie je určený na vymazanie osobných skúseností a hodnôt. Skôr povzbudzuje tých, ktorí prijímajú rozhodnutia, aby uprednostňovali univerzálne hodnoty a premýšľali nad rámec individuálnych okolností, aby zabezpečili, že politiky budú dodržiavať základné princípy spravodlivosti, rovnosti a rovnakých príležitostí.
Použitie závoja nevedomosti je relevantné pre rôzne oblasti, ako je verejná politika, právo, ekonomika a sociálne plánovanie, kde sa hľadajú spravodlivé a spravodlivé výsledky. Je však dôležité poznamenať, že praktické uplatňovanie môže byť zložité, pretože na praktickú implementáciu politiky môže byť potrebná určitá úroveň osobných informácií. Napriek tomu Závoj nevedomosti slúži ako myšlienkový experiment, ktorý môže pomôcť usmerniť rozhodovacie procesy smerom k vytvoreniu spravodlivejších a inkluzívnejších spoločností.