Keďže však Antigona zostáva neochvejná vo svojom rozhodnutí uctiť si ich brata a vykonať pohrebné obrady, Ismene pocity sa vyvinú. Bojuje s morálnym konfliktom medzi povinnosťou sestry a strachom z následkov zákona. Ismenina láska a záujem o Antigonu sú evidentné a ona vyjadruje túžbu podporiť ju akýmkoľvek spôsobom.
Keď Antigona trvá na tom, že Ismene by mala zdieľať zodpovednosť a podieľať sa na pochovaní Polyneices, Ismene sa stáva ešte viac konfliktnou. Tvrdí, že od Antigony je nespravodlivé očakávať, že podstúpi rovnaké riziko a bude čeliť potenciálnemu trestu. Ismenine obavy a zmysel pre sebazáchovu jej nakoniec bránia aktívne sa pripojiť k Antigone v jej akte vzdoru.
Napriek jej počiatočnej neochote a strachu, pocity Ismene k Antigone počas celej hry ukazujú jej hlboký citový vzťah k svojej sestre. Jej váhanie zúčastniť sa pohrebu nie je spôsobené len strachom, ale aj zmyslom pre opatrnosť a starosť o Antigonino dobro. Stále však obdivuje Antigoninu odvahu a odhodlanie, aj keď sa rozhodla, že nepôjde tou istou cestou.