Strofy 1-6:
Báseň začína opisom rušného mesta, kde ľudia neúnavne sledujú rôzne ciele a ambície, no často končia sklamaním. Johnson zavádza myšlienku, že ľudské priania sú často zavádzajúce, čo vedie k nespokojnosti a utrpeniu.
Strofy 7-10:
Johnson ilustruje tento bod predstavením niekoľkých príkladov jednotlivcov, z ktorých každý má odlišné ambície. Patrí medzi ne dobyvateľ (Karol XII. Švédsky), štátnik (kardinál Wolsey), filozof (Cicero), básnik (Dryden) a kráľovná krásy (Helena Trójska). Napriek svojim úspechom alebo vonkajším atribútom títo jednotlivci nakoniec čelia neúspechu alebo sklamaniu.
Sloha 11-28:
Básnik hlbšie preniká do príčin ľudských zlyhaní. Tvrdí, že ľudia sú chybné stvorenia, náchylné k pýche a márnivosti. Johnson za zdroje nešťastia označuje niekoľko nerestí, ako je závisť, žiarlivosť a túžba po bohatstve a moci.
Strofy 29-44:
Johnson tvrdí, že jednoduchý a cnostný život je kľúčom k spokojnosti. Kritizuje snahu o nadmerné potešenie, bohatstvo a slávu, pričom tvrdí, že v konečnom dôsledku vedú k dezilúzii a biede.
Strofy 45 – 60:
V záverečnej časti básne Johnson poskytuje stoický pohľad. Povzbudzuje jednotlivcov, aby prijali obmedzenia ľudskej existencie a našli útechu v úsilí o cnosť a pokorný život. Pripomína čitateľom, že jediné skutočné zadosťučinenie spočíva v mravnej a čestnej existencii.
Celkovo „The Vanity of Human Wishes“ ponúka filozofickú meditáciu o márnosti ľudských túžob a túžob. Johnson zdôrazňuje dôležitosť pokory, cnosti a sebauvedomenia ako základných vlastností na dosiahnutie skutočného šťastia a spokojnosti v živote.