1. Atmosféra snov:
„Krajina snov“ vtiahne čitateľov do atmosféry iného sveta a vtiahne ich do snového stavu mysle. Rossetti to dosahuje vytrvalým používaním obrazov súvisiacich so spánkom, ako sú „ospalý“, „driemajúci“, „uspávanky“ a „jemne“.
2. Prispôsobenie:
Báseň zosobňuje abstraktné pojmy „Slumber“ a „Sleep“ ako postavy podobné ľuďom. Slumber je zobrazená ako nežná postava matky, ktorá drží reproduktor v náručí a ponúka pohodlie spánku a úniku. To zvyšuje snovú kvalitu básne a oživuje koncept spánku.
3. Snímky a symbolika:
Rossetti používa živé snímky na vytvorenie bohatej a symbolickej krajiny. Zmienka o „striebornom piesku“ a „spievajúcich“ vlnách vytvára pokojné, takmer magické prostredie. „Podivné svetlé kvety“ naznačujú záhadnú povahu sveta snov, zatiaľ čo prítomnosť „tancujúcich víl“ dodáva pocit očarenia.
4. Opakovanie:
Báseň využíva opakovanie, aby zdôraznila hlbokú túžbu rečníka po úniku do tohto snového sveta. Frázy ako „Prial by som si byť ružou“, „Prial by som si byť baránkom“ a „Prial by som si byť zvonom“ vyjadrujú túžbu rečníka po rôznych formách existencie, ktoré znamenajú pokoj a krásu.
5. Pocit túžby:
Opakujúce sa používanie slova „želanie“ podčiarkuje hlbokú túžbu rečníka po ríši, kde starosti ustanú a existencia sa stane čistou blaženosťou. Vyjadruje túžbu prekročiť obmedzenia reality a hľadať útechu vo svete predstavivosti a nevinnosti.
6. Kontrast medzi realitou a svetom snov:
Rossetti vytvára jasný kontrast medzi tvrdosťou bdelého sveta a pokojným pôvabom sveta snov. Rečník vyjadruje úľavu a radosť pri myšlienke uniknúť z „problémov tohto sveta“ a vstúpiť do „malej bielej izbičky“ snov, kde je život bez námahy a bez bolesti.
7. Túžba po jednote s prírodou:
Rečník vyjadruje vrúcnu túžbu splynúť s prírodou, doloženú vetami ako „Kiež by som bol vtákom, / spievať v zelenom strome“ a „Kiež by som bol vlnou / ležať v letnom mori“. Táto túžba podčiarkuje harmonické spojenie s prírodným svetom a túžbu prekonať ľudské obmedzenia.
Na záver „Krajina snov“ Christiny Rossetti ponúka čitateľom pohľad do ríše snov a predstavivosti. Prostredníctvom svojej živej obraznosti, zručného využívania personifikácie a skúmania tém, akými sú útek a túžba, báseň pozýva čitateľov, aby uvažovali o hraniciach medzi realitou a fantastikou, pričom v procese vyvolávajú pocit úžasu aj melanchólie.