Tuckovci považujú nesmrteľnosť za dar, pretože ich chráni pred smrťou a starnutím. Žili dosť dlho na to, aby boli svedkami mnohých historických udalostí a technologických pokrokov. Nakoniec však zistia, že večný život ich oberá o ľudské skúsenosti, ako je dospievanie a rodenie detí. Túžia po smrteľnosti, ktorú začnú považovať skôr za privilégium než za prekliatie.
Iróniou je, že Tuckovci sa ocitli v paradoxe:túžia byť smrteľní napriek tomu, že získali nesmrteľnosť. Kniha skúma témy ako hodnota života, plynutie času a ľudská skúsenosť, pričom zdôrazňuje túto iróniu. V konečnom dôsledku zdôrazňuje horkosladkosť života a naznačuje, že napriek jeho ťažkostiam sú starnutie a umieranie cennými aspektmi ľudskej existencie.