* Všeobecná vôľa: Nie je to súčet individuálnych túžob, ale skôr spoločné dobro, čo je najlepšie pre celú komunitu. Je založená na spoločných záujmoch a hodnotách ľudí, ktorých cieľom je blaho celého politického tela.
* Sociálna zmluva: Základ suverénnej moci spočíva v spoločenskej zmluve, kde sa jednotlivci dobrovoľne vzdávajú svojich prirodzených práv a slobôd výmenou za ochranu a výhody života v spoločnosti.
* Kolektívna vôľa: Suverénna moc je stelesnením tejto kolektívnej vôle. Reprezentuje spoločné dobro, nie záujmy žiadneho jednotlivca alebo skupiny. Koná prostredníctvom zákonov a politík určených na podporu blahobytu celej spoločnosti.
* Nedeliteľné a neodňateľné: Suverénnu moc nemožno rozdeliť, delegovať ani odcudziť. Patrí ľuďom kolektívne a nemožno ho preniesť na žiadneho jednotlivca alebo skupinu.
Kľúčové charakteristiky suverénnej moci v Rousseauovom myslení:
* Absolútne: Je najvyšší a neobmedzovaný žiadnou vonkajšou autoritou, vrátane jednotlivca.
* Neodcudziteľné: Nemožno ho previesť ani odovzdať.
* Nedeliteľné: Nedá sa rozdeliť ani delegovať.
* Na základe všeobecnej vôle: Riadi sa spoločným dobrom, nie individuálnymi záujmami.
* Uplatňované prostredníctvom zákonov: Vyjadruje sa prostredníctvom legislatívy, ktorá odráža všeobecnú vôľu.
Dôležité body:
* Nie je to isté ako vláda: Suverénna moc je odlišná od vlády, ktorá je zodpovedná za realizáciu vôle panovníka.
* Legititnosť: Zvrchovaná moc je legitímna, pretože pochádza zo súhlasu ovládaných prostredníctvom spoločenskej zmluvy.
* Demokracia: Rousseauov koncept suverénnej moci je ústredným bodom jeho argumentu za priamu demokraciu, kde sa ľud priamo zúčastňuje rozhodovacieho procesu.
Rousseauova teória suverénnej moci je zložitá a bola predmetom rôznych interpretácií. Zásadne však zdôrazňuje kolektívnu vôľu ako konečný zdroj politickej autority a dôležitosť všeobecného dobra pri usmerňovaní politických akcií.