1. Zmena perspektív:
* Victorov príbeh: Táto časť sa často vyznačuje dramatickým, spovedným a často sebaľútostným tónom. Victorov hlas odhaľuje jeho vnútorné boje, vinu a hrôzu, keď čelí dôsledkom svojich činov. Často používa povýšený, poetický jazyk, vyzdvihuje svoj intelekt a emocionálny nepokoj, ktorý zažíva.
* Príbeh príšery: Rozprávanie Monštra nadobúda empatickejší, zraniteľnejší a občas obviňujúci tón. Jeho jazyk je často jednoduchý a priamy, odráža jeho sebavzdelávanie a snahu o porozumenie. Shelley zobrazuje jeho osamelosť, bolesť a túžbu po prijatí a núti čitateľa spochybňovať spoločenské predsudky a povahu ľudstva.
* Listy a záznamy v denníku: Román obsahuje listy a záznamy v denníku od Roberta Waltona, ktoré poskytujú objektívnejšiu a vzdialenejšiu perspektívu . To umožňuje Shelleymu ponúknuť širší spoločenský kontext pre Victorove činy a trápenie Monštra.
2. Kontrastná dikcia:
* Zvýšený jazyk: Shelley používa prepracovanú slovnú zásobu a zložité vetné štruktúry, najmä vo Victorovom rozprávaní. To zdôrazňuje jeho intelektualizmus a vznešenosť jeho ambícií. To však môže tiež vyvolať pocit neviazanosti a arogancie.
* Jednoduchý jazyk: V rozprávaní Netvora je jazyk priamočiary a často hovorový. To odráža jeho nedostatok formálneho vzdelania a jeho snahu vyjadriť svoje zložité emócie. Vytvára pocit autenticity a zraniteľnosti.
3. Prechod od gotického hororu k filozofickej reflexii:
* Gotický horor: Shelley používa živé opisy a napínavé zápletky na vyvolanie strachu a napätia. Román je plný prvkov gotického žánru, najmä v scénach stvorenia netvora a desivých stretnutí medzi Victorom a stvorením.
* Filozofická úvaha: Román sa ponorí aj do hlbokých filozofických otázok o stvorení, zodpovednosti, morálke a povahe ľudstva. Shelley využíva tieto momenty na spochybnenie spoločenských noriem a podnietenie hlbších úvah o stave človeka.
4. Humor a irónia:
* Černý humor: Shelley príležitostne používa čierny humor na poskytnutie satirického komentára k postojom spoločnosti k vede, ambíciám a sociálnemu vylúčeniu. To dodáva príbehu vrstvy zložitosti a bráni tomu, aby sa stal iba hororovým príbehom.
* Irónia: Román je plný ironických situácií, najmä v dôsledkoch Victorových činov. Táto irónia poukazuje na prirodzené nedostatky ľudských ambícií a nezamýšľané dôsledky vedeckého pokroku.
Celkovo Mary Shelley majstrovsky manipuluje s tónom, aby vytvorila zložitý a mnohovrstevný román, ktorý u čitateľov naďalej rezonuje o stáročia neskôr. Plynulým posúvaním perspektív, použitím kontrastnej dikcie a spájaním prvkov hororu, filozofie a satiry vytvára silné a trvalé skúmanie ľudskej povahy a jej zložitosti.