Zatiaľ čo pôvod tejto mantry nie je presne známy, považuje sa za tradičné príslovie alebo modlitbu, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu. Vyjadruje želanie blaha a šťastia všetkých živých bytostí bez ohľadu na ich odlišnosti.
V kontexte hinduizmu možno mantru „loka samasta sukhino bhavantu“ nájsť v Taittiriya Upanishad, jednom zo starých textov Véd. Často sa používa počas meditácie, jogy a iných duchovných praktík na kultiváciu súcitu a pocitu prepojenosti so všetkými bytosťami.
V budhizme je táto mantra známa ako mettá sutta a hrá významnú úlohu v meditačných praktikách milujúcej láskavosti. Verí sa, že podporuje pozitívnu energiu a zvyšuje pocity súcitu a dobrej vôle voči sebe, ostatným a všetkým cítiacim bytostiam.
V džinizme „loka samasta sukhino bhavantu“ rezonuje s princípom ahimsa (nenásilia) a vierou v rešpektovanie vlastnej hodnoty a posvätnosti všetkých foriem života. Slúži ako pripomienka praktizovania súcitu a podpory šťastia všetkých živých bytostí.
Celkovo mantra „loka samasta sukhino bhavantu“ slúži ako silné vyjadrenie súcitu, láskavosti a túžby po blahu a šťastí všetkých bytostí.