Báseň je napísaná z pohľadu človeka, ktorý počúva Orfeovu hudbu a je uchvátený jej krásou. Osoba opisuje, ako je hudba taká silná, že dokáže zabudnúť na problémy a starosti a jednoducho si užiť daný okamih.
Báseň tiež spomína, ako mala Orfeova hudba hlboký vplyv na svet prírody. Stromy tancovali, zvieratá sa okolo neho zhromažďovali a dokonca aj kamene plakali, keď ho počuli hrať.
Báseň končí tým, že človek premýšľa o sile hudby a o tom, ako môže spájať ľudí a vytvárať pocit jednoty.
Význam básne je, že hudba má moc prekonať ľudské obmedzenia a spájať ľudí. Je to univerzálny jazyk, ktorý si môžu vychutnať všetci, bez ohľadu na ich pôvod alebo presvedčenie.